Študentka histórie, nadšená čitateľka, hráčka spoločenských hier, milovníčka hudby a veselé dievča hľadiace do budúcnosti s optimizmom... Zoznam autorových rubrík: Šport, Literatúra, Môj svet, Súkromné, Nezaradené
Konečne víkend. Ráno som vstala o pol deviatej s možnosťou dobre stráveného sobotného dňa. Každé dva týždne si chodíme s kamarátmi „zaskákať DDR“. Zraz bol o desiatej. Nechcela som meškať, mala som kľúče od priestorov. Deň predtým sa neskoro večer mladšia sestra rozhodla, že sa ku mne pridá. Ráno sme sa doma dohodli, že vezmeme aj našu najmladšiu.
Uvidela som ju, keď som sa niektorý štvrtok podvečer vybrala na klub. Zahrať sa, stretnúť sa s priateľmi. Každý týždeň rovnaký program. Príjemný stereotyp. Autobus, na ktorý som chcela ísť, som zmeškala. Nevadí. Za chvíľu mal ísť ďalší. Naša zastávka je hneď pri kostole. Myslím, že vo štvrtok omša začína o šiestej. Bolo takmer pol siedmej. A ona stála na schodoch smerujúcich do kostola.
Je to už pár mesiacov. Centrum Bratislavy dýchalo ten podvečer zvláštnou atmosférou. Náhliaci sa ľudia nespozorovali zmenu. Alebo som si to len ja nahovorila? Už si nepamätám. Automaticky som zamierila na svoju obľúbenú trasu srdcom hlavného mesta. Z Ventúrskej som odbočila smerom na Prepoštskú. Nielen, že tam bývajú pekné fotografické výstavy. Tá ulička si žije vlastným životom. Aj ten deň som po nej kráčala vychutnávajúc si jej nezameniteľné čaro.
Úplne normálny večer. Chystala som sa do mesta za sestrou a potom sme mali ísť spolu domov. V dobrej nálade som šla na zastávku. Bola tma, nočné lampy mi svietili na cestu. Romantika, keď si odmyslíme výfukové plyny áut a hluk večernej ulice.
Písané 18. augusta 2006 Sedím pri počítači v byte u starých rodičov v dedine neďaleko Partizánskeho. Zajtra pôjdem domov. Konečne. Tieto prázdniny boli náročné.
Najhoršie deti tábora. „On“ vždy začne, „Ona“ ju ohovára, „Nikto“ vylial vodu z fľaše na zem a „Niekto iný“ rozbil poličky či sprchu.
Ráno som vstala okolo siedmej. Doma vládol klasický ruch. Chystanie do školy a do práce prebiehalo v plnom prúde. Ledva som sa stihla rozlúčiť, vymeniť pár priateľských viet a dvere sa zavreli.
