reklama

Malá Anna

Už si presne nepamätám, kedy prišla do môjho života, ale ukázala mi úplne nové obzory. Možnosť krátkych únikov z reality, možnosť snenia nielen v spánku. Jedna z mojich neskutočných kamarátok. Prvá, ktorá mi ostala dodnes a zrejme aj najväčšia. Už žiadne z tých dievčatiek sa do mojej mysle nevotrelo tak ako ona. Už som ju v dvoch článkoch krátko spomenula. Ona si zaslúži viac. Tak aj pre ňu sú tieto riadky. Malá Anna.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Mala som asi deväť, keď som dostala do rúk prvú knižku o Anne Shirleyovej. Ako inak, od maminy. Stúlená na malom drevenom stolčeku v zadných regáloch kníhkupectva som prečítala prvé diely. Tie posledné som si požičala z knižnice. Potom som celú sériu čítala znova. A znova. Budú to dva roky, čo som ju čítala naposledy. Rozmýšľam, že je čas na ďalšie kolo.Malá sirota, ktorá prišla do Avonlea, vo svojom knižnom príbehu zmenila život najskôr dvom ľuďom. Marilla a Matej ju prijali do Zeleného domu napriek omylu. Skúšobná doba, plná zvratov a šialenstiev, aké mohli stretnúť len Annu uplynula a sirota mohla nazvať jeden malý zelený domček aj svojím domovom. Ostatní ľudia si na ňu zvykali o poznanie dlhšie, no nakoniec si svojím šarmom a úsmevom získala srdcia drvivej väčšiny obyvateľov malebnej dedinky. Avonlea dalo Anne šancu, čo mu ona oplatila už v dievčenských rokoch talentom, vedomosťami a láskavým zmyslom pre humor. Anna mi bola vždy blízka. Možno preto, že mala aj horšie povahové črty. Tvrdohlavosť, neústupčivosť, podrezaný jazyk. Jej tragické výlevy, schopnosť nechať umrieť každú postavu vo svojich poviedkach a zvláštny druh márnivosti jej dodali určitú hĺbku. Bola preborníčkou v trápnych situáciách, z ktorých nakoniec vykorčuľovala eleganciou a humorom sebe vlastnými.Po čase Anna zmúdrela a vyzeralo to, že jej bláznivé časy skončili. Dokončila školu v Avonlea a vybrala sa takpovediac do sveta – študovať na Kráľovninu akadémiu. Hoci si už nefarbila vlasy, nenechala sa naložiť do deravého člna, ani nechodila po hranách striech, jej život ďalej naberal grády. Nové kamarátstva, prví nápadníci, prvé uznania jej vzhľadu. Po roku sa do Avonlea vrátila trošku iná Anna. Zmierenie s dlhoročným nepriateľom Gilbertom vnieslo do príbehu ďalší prísľub, ktorý nemohol skončiť inak ako svadbou. Anna pomaly dospela, stala sa z nej učiteľka, potom si spravila bakalársky titul, robila riaditeľku, vydala sa a stala sa z nej „doktorova žena“. Prišli deti, ďalšie priateľstvá...Mnoho ľudí tieto časti už nečítalo, skončili niekde pri kapitole Anniných štúdií. Často počúvam: „Dospelá Anna, to už nie je ono.“Podľa mňa Anna nikdy nedospela naozaj. Lucy Maud Montgomery jej to nedovolila. Napriek tomu, že sa v posledných častiach venuje najmä jej početnému potomstvu, nikdy na Annu nezabudla. Anna bola tou, ktorá pofúkala boliestky, vyliečila trápenia svojím zázračným citom, ktorý má matka k svojmu dieťaťu. Ona nezabudla na svoje detské roky a autorka nedovolila zabudnúť nám. A v jej dcére Rille nám Lucy znova ponúkla pohľad dozadu. Bola by Anna rovnaká, keby sa musela pasovať s podobnou situáciou ako jej najmladšia dcéra? Vojnové roky neboli ľahké ani pre jednu z nich. Anna ako matka musela zvládnuť to, že jej traja synovia odišli na front. Jeden sa vrátil, druhý bol dlho nezvestný a ranený a tretí ostal v mase padlých v najhorších bitkách prvej svetovej vojny. Hlásnik mu trúbil na pochod...V piatej časti „Annin vysnívaný domov“ Anna v jeden večer zišla na pláž a začala tancovať bosá vo vetre, krútiť sa dookola. Vychutnávala si naplno večer, ktorý tak zvádzal k sneniu a fantáziám. To je jedna zo scén, ktorá mne Annu symbolizuje najviac. Séria knižiek o malej sirote, plnej radosti zo života ma naučila pozerať sa na svet optimistickými očami. Že je to len fikcia? To vôbec nevadí. Pokojne sa budem hrať na to, že podobné veci sa stávajú aj v skutočnom živote; že môžem ostať niekde v kútiku duše večným dieťaťom aj keď navonok budem hrať „normálneho dospeláka“. S fantáziou a dennými snami budem tíško vzdávať hold dievčatku, ktoré v skutočnosti nikdy nevyrástlo.S malým poďakovaním žijem už teraz. Veď na jej počesť mám prezývku, ktorou ma volá veľká časť kamarátov...Shirley.

Ivana Košibová

Ivana Košibová

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Študentka histórie, nadšená čitateľka, hráčka spoločenských hier, milovníčka hudby a veselé dievča hľadiace do budúcnosti s optimizmom... Zoznam autorových rubrík:  ŠportLiteratúraMôj svetSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu