Zhruba v polovici sedeli priamo na dlažbe dve dievčatká. Boli zabrané do svojej hry, jedna z nich v ruke zvierala ručnú stopku – takú akú používajú policajti v detských rozprávkach. Predo mnou šlo dievča. Okolo hranice dospelosti. Mladšie dievčatko oproti nej vystrčilo svoju hračku. Červená farba sa matne leskla v uličke do ktorej už slnečné lúče neprenikli. Dievča obe hrajúce sa deti ladne obišlo a pokračovalo v ceste. Dievčatko sa nevzdalo a svoj pokus zopakovalo. Bola som na ťahu. Zastala som. Prekvapenie sa dalo čítať z oboch tvárí. „Už môžem?“ opýtala som sa po pár sekundách pripravená vyraziť smerom k bohosloveckej fakulte a skončiť u busty Franza Liszta na Rudnayovom námestí. Staršie dievča mi kývlo hlavou, no červená stopka v rukách mladšej slečny ma opäť nekompromisne zastavila. Znovu som ostala stáť, mala som dosť času a hra ma ešte neprestala baviť. „A teraz už môžem?“ zopakovala som otázku po chvíli. Výrok nad obvinenou znel „nevinná“ a ja som pokračovala po svojej obľúbenej trase. Nedalo mi a ešte raz som sa obzrela. V nevinných tváričkách sa zračila radosť z hry. Obe mi zamávali a potom som pre ne prestala existovať. Chcela by som priveľa – byť viac ako epizódnou postavou v ich napínavom príbehu.Škoda, že dospelí prehliadajú množstvo týchto detských hier. Robím to tiež. Pár milých zážitkov z podvečerných ulíc to nezachráni. Často sa mi nechce zúčastniť sa najnovšieho výmyslu malej sestry. Divadlo v obývačke, dobrodružná cesta v jej izbe, hľadanie pokladu v celom byte. Obvykle na to nemám trpezlivosť. Budem sa snažiť. A vtip o vnukovi a babičke si vypočujem aj dvadsiaty raz.
Červená stopka
Je to už pár mesiacov. Centrum Bratislavy dýchalo ten podvečer zvláštnou atmosférou. Náhliaci sa ľudia nespozorovali zmenu. Alebo som si to len ja nahovorila? Už si nepamätám. Automaticky som zamierila na svoju obľúbenú trasu srdcom hlavného mesta. Z Ventúrskej som odbočila smerom na Prepoštskú. Nielen, že tam bývajú pekné fotografické výstavy. Tá ulička si žije vlastným životom. Aj ten deň som po nej kráčala vychutnávajúc si jej nezameniteľné čaro.