reklama

Povinné čítanie

Povinné čítanie. Prináša reakcie negatívne i pozitívne. Prístup školopovinných detí sa líši. Na jednom fóre existuje téma o knihách, ktoré mladým školákom predpisujú ich učitelia. Zvedavo ju sledujem a čakám, ktoré skvosty literatúry ich zaujali. Názory sú rôzne. A ja sa vraciam do čias, kedy som aj ja mala čosi ako čitateľský denník.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (22)

Prvú knihu, ktorú si pamätám ako povinnú, bol Malý princ v štvrtej triede základnej školy. Ako horlivá čitateľka som sa do nej pustila a napísala som do zošita pani učiteľke, že sa mi tá knižka páčila. Že ruža bola namyslená, že líška bola kamarátka a že prečo Malý princ odišiel. A kam vlastne odišiel?Na druhý deň v škole, keď sme odovzdávali naše myšlienky na papieri som zistila, že ostatným sa môj nový malý kamarát až tak nepáčil. Nerozumela som tomu.Keď som si po rokoch Malého princa prečítala znova, už dávno pre mňa nebol detskou knižkou. Že by to Exupéry myslel inak? Určite. Rozprávky pre dospelých sú predsa povolené. Ale prečo sme tú knihu čítali, keď sme mali deväť? Netuším.V kvarte som zistila, čo to znamená čítať kvôli škole poéziu. Jiří Wolker a jeho balady ma dostali. Najviac tá „O očích topičových“ – „Proč jsi se miloval s tou holkou proklatou,s milenkou železnou,ohněm a lopatou?Proč muž tu na světě vždycky dvě lásky má,proč jednu zabíjía na druhou umírá?“alebo tá „O nenarozeném dítěti“„Já nejsem žena,já jsem hrob.“(Wolker, Jiří: Básně. Praha: Československý spisovateľ, 1980, s.139 a 89) V kvinte prišlo prvýkrát to ozajstné „povinné čítanie“. Zoznam titulov, ktoré treba prečítať. Väčšinu som už čítala. Grécke báje, Ilias i Odysea boli mojimi dobrými známymi. Trójsku vojnu som so svojimi hrdinami prežila mnohokrát, s Orfeom som kráčala po ceste v podsvetí a vždy som chcela, aby sa neotočil. Vždy to spravil a Eurydika bola opäť mŕtva.Antigona bola nová. Vedela som, o čom to je, mali sme ju doma, ale nikdy som ju neotvorila. Až vtedy. Dodnes mi utkvel v pamäti citát mladého Haimona: „Ak štát si niekto prisvojí, je po štáte.“ Čakali na mňa ďalšie diela. Niektoré sa stali obľúbenými, iné boli naozaj len „povinné“ a potom tu bola skupina ignorovaných. Nie, nečítala som všetko, čo mi nadiktovali. Nemohla som prečítať Reštauráciu, Jozefa Maka ani Živý bič. Hravo ich predbehli veselý Dekameron, zvláštny Veľký testament, tragický Hamlet, opisný Chrám Matky Božej v Paríži, či Puškinova Kapitánova dcéra.Osobitnou kapitolou bol mňa ruský realizmus. Začala som objavovať čaro Dostojevského, Turgeneva a Tolstoja. S určitými výhradami a vnútorným nesúhlasom. Polemiku s konaním postáv som prezentovala aj navonok. Pri Raskoľnikovi a jeho vražde starej úžerníčky mi to prešlo bez poznámok. Pri Anne Karenine ľudia pochybovačne krútili hlavou. Nestotožnila som sa s ňou. Hodiť sa pod vlak nebolo pre mňa riešením. A stále nie je, aj keď mám o pár rôčkov viac.Prečítala som ešte mnoho diel, na chuť som prišla poézii v podobe Válkových láskavých básní. Heller, Hemingway, Rolland, Remarque, Dreiser, Ferlinghetti – každý vo mne nechal kúsok. Keď dnes sledujem reakcie školákov, je mi niekedy smutno. Prečo tým knihám nedajú aspoň šancu? Obsah Zločinu a trestu im predsa neodhalí vnútorné myslenie mladého Raskoľnikova počítajúceho koľko krokov musí spraviť, aby sa dostal k úžerníčke. V knihe „Na Západe nič nové“ nie je dôležitý koniec, ale nezmyselnosť vojny, pocity chlapcov, ktorí ledva vyšli zo školy. A to vám stiahnutý referát nedá. Alebo áno? Na druhej strane sa do škôl dostávajú nové knihy. Všetci by mali čítať prvý diel o rojčivej Anne zo Zeleného domu. Chlapci kričia, že to nie je kniha pre nich. Poznám niekoľkých, ktorí ju čítali – ani jeden z nich neľutuje. Do školy prišiel už aj Tolkien. Žáner, ktorý sa doteraz v našich učebniciach nevyskytoval. Mánia Pána prsteňov sa premietla aj do tried. A to je dobre. Možno práve tieto knihy vrátia deti k čítaniu.

Ivana Košibová

Ivana Košibová

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Študentka histórie, nadšená čitateľka, hráčka spoločenských hier, milovníčka hudby a veselé dievča hľadiace do budúcnosti s optimizmom... Zoznam autorových rubrík:  ŠportLiteratúraMôj svetSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu